1. Kapitola - Ponuka

22. července 2011 v 18:19 | Ninka |  Zo dňa na deň
Úvod do príbehu Severusa Snapea. Ako asi vyzerá jeho bežný deň? Môže mu náladu a rozhodnutia zmeniť jeden obýčajný článok v novinách, alebo je stále rovnako zaťatý ako to bolo pred vojnou? Zatiaľ je kapitola krátka, snáď vám to neskôr vynahradím :)


"Gina? Uvar mi kávu," prikázal v jedno pochmúrne popoludnie pán domu svojmu škriatkovi. Nikdy k nim nebol hrubý, no po Remusovej návšteve mal ešte o čosi mizernejšiu náladu ako zvyčajne a tak sa nepríjemnému tónu niekedy nedokázal vyhnúť.

"Pán nebude raňajkovať?" pípol škriatok pohľadom upretým na podlahu.

"Nie, nemám chuť. Dnes prídem až v noci, mohla by si potom niečo uvariť?" Severus sa zastavil s rukou na kľučke dverí od knižnice a pracovne v jednom a sledoval Gininu reakciu. Malé stvorenie sa naširoko usmialo a zúrivo prikyvovalo.

Keď zmizla v kuchyni, posadil sa za veľký pomerne nový a moderný stôl, na ktorom mal už pár dní položenú až nechutne hrubú knihu o elixíroch pre pokročilých. Väčšinu jej obsahu poznal a varil, ale niektoré typy to naozaj zmiatli a práve tie mal v pláne vypísať na nejaký pergamen a niekedy v budúcnosti ich vyskúšať.

Škriatok mu doniesol horúcu kávu a dnešné vydanie Denného Proroka, ako každý deň. Posadil sa za stôl, noviny hodil k jeho okraju, čo následne aj oľutoval. Všimol si obálku, ktorú mu pred dvoma dňami doručila nejaká neznáma, trochu netrpezlivá sova. List ho naozaj prekvapil. Ešte stále neodpovedal, aj keď tam jasne stálo, že tak má urobiť čo najskôr. Nepatrne si vzdychol, odložil kávu na porcelánový tanierik a natiahol sa za listom a novým čistým pergamenom. Opäť text preletel pohľadom. Čítal ho už niekoľkokrát, no vždy prekrúcal očami pri rovnakých slovách a slovných spojeniach. Na jeho vkus bol priveľmi zdvorilý.

Vážený Pán Snape,

V mene Univerzity sv. Konstanta so sídlom v Londýne by sme sa s vami chceli podeliť o nasledujúcich pár informácií.
V prvom rade sa chceme poďakovať za váš záujem o obnovenie pracovnej zmluvy na post konzultant. Vaše skúsenosti a rady sú pre nás naozaj veľmi cenné a je pre nás česť, že sa vaše meno spája s našou univerzitou. Zároveň aj dúfame, že s nami vydržíte ešte dlho a nebudete nútený odísť z rôznych dôvodov.
Vzhľadom na to, že ste od nás už raz odišli, rozhodli sme sa, že vaša zmluva bude platná na dobu neurčitú.
Za druhé, počas letného semestra sme prijali zopár veľmi, ba až nadpriemerne nadaných študentov z iných krajín. Do učebných osnov sme sa rozhodli zaradiť aj odbornú prax a konzultácie s Majstrom elixírov a na základe vašich skúseností a znalostí jazykov by sme vás týmto chceli srdečne poprosiť, aby ste súhlasili s pridelením jedného študenta. Prax by musel vykonávať minimálne trikrát týždenne počas doby štyroch mesiacov a na konci každého mesiaca študent potrebuje písomné hodnotenie konzultanta, čiže v tomto prípade by sa jednalo o vás.
Prosím, nechajte si to prejsť hlavou a odpovedzte čo najskôr. Adresa je v ľavom hornom rohu obálky. Ak budete chcieť viac informácií, stačí napísať, alebo sa dostaviť počas pracovného týždňa na dekanát univerzity v čase od 10.00 do 14.00.

So srdečným pozdravom
Lucynda Milkinová a Theodor Rilly

Pár minút sa díval von oknom, len tak, na oblohu. Nerobil to preto, lebo sa mu páčia mraky, alebo preto, že nemá čo robiť, on tam jednoducho hľadal odpoveď na otázku, či naozaj chce pomáhať nejakému priveľmi sebavedomému, namyslenému a bohatému decku, ktoré dúfa, že si ďaleko od zazobaného ocinka bude môcť robiť, čo sa mu zachce. Chcel niekomu takému poskytovať alibi? A hlavne, chcel opäť niesť za niekoho zodpovednosť?

Všetko od seba opäť odsunul a odpil si z chladnej kávy. Natiahol sa za novinami, plynulým, nacvičeným pohybom ich roztvoril a zadíval na titulky. Znechutene prekrútil stránky s nechutnými článkami Rity Skeeterovej. Dve strany sa mu nechtiac zlepili dohromady a on sa pohľadom ocitol na predposlednej stránke posiatej fotografiami a malými krížikmi. Opäť sa zamračil.

Pred pár rokmi túto stranu vždy vynechával už len preto, lebo rubrika s menami mŕtvych a príčinami ich smrti zaberala cez dve celé dvojstránky. A aj keď to nikdy pred nikým nepriznal, nenávidel, keď sa musel dívať na fotografie ľudí, ktorých zabil on sám. Teda...raz to povedal niekomu, kto sa v priebehu pár mesiacov na zozname, najdlhšom zozname v histórii Denného Proroka aj objavil. Pri tejto myšlienke musel privrieť oči a napočítať do dvadsať, aby sa upokojil.

"Zobuď sa. Nechaj minulosť minulosťou," zamrmlal snáď už po stýkrát.

Chcel pretočiť stránku, no do očí mu udrela jedna z väčších fotografií vo vnútornom rohu. Ruka so šálkou mu zastavila na polceste k ústam. Neveriacky na obrázok vyvalil oči a pokrútil hlavou. Je mŕtva? Bellatrix Lestrangeová je mŕtva? Okamžite sa vrhol na krátky nekrológ vedľa jej škodoradostného ksichtu, pred ktorým mávala prútikom. Neznášal jej šialený úsmev, bol rád, že ho už nikdy neuvidí. Pred vyše piatimi rokmi ju chytili v Škótsku, kde sa aj so skupinkou ďalších Smrťožrútov pokúšala utiecť na kontinent a všetkých uväznili do Azkabanu. Dostali doživotný trest v tých najstráženejších celách, ale keďže Dementorov by ste tam hľadali márne, bol to pre ňu určite pobyt plný odpočinku. Pred troma týždňami odtiaľ utiekla a včera v noci našli jej telo len tak pohodené pri hraniciach s Írskom. V Prorokovi bolo napísané, že sa pravdepodobne jednalo o samovraždu, ale Snape im neveril ani slovo. Bella bola priveľký strachopud nato, aby urobila niečo také. Živo si pamätal situácie, kedy pre neho pod hrozbou smrti urobila aj nemožné. Kyslo sa pri tento predstave pousmial.

Nejako automaticky sa už po druhý raz natiahol za pergamenom, brkom a atramentom a čo najúhľadnejšie (čo mu robilo veľký problém, za tie roky na Rokforte si zvykol písať naozaj strašne) odpísal pár riadkov dekanovi Univerzity. Prijal ponuku. Pri Belle si uvedomil, aký by mal byť šťastný, že ešte stále žije, lebo aj keď jeho meno očistili od všetkých zločinov, stále mal priveľa nepriateľov. Mal by túto šancu ďalej využívať a robiť to, v čom je dobrý.

Po ďalších minútach, po niekoľkonásobnom prečítaní svoj vlastný list zapečatil, napísal adresu a podal Gine, aby ho odoslala. Veľmi pomalým krokom sa vybral k svojmu laboratóriu, keď za sebou začul nesmelé pípnutie.

"Nemal ísť pán niekam do práce?"

"Mal Giny, ale najprv musím zistiť, či je tento dom pripravený na zaúčanie nejakého mladíka."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama