2. Kapitola - Takto je to ľahšie

2. července 2011 v 23:37 | Ninka |  Bolesť núti ľudí meniť sa...
Rýchlo sem pridávam aj druhú kapitolu, aby som ich sem mohla pridávať skôr, ako na FanFiction. Tentokrát pôjde do tuhého, Hermiona sa stretne s Voldemortom a ostatnými Smrťožrútmi len, aby dosiahla svoj cieľ. Podarí sa jej to, alebo zlyhá? Predsa len, je to kamarátka Harryho Pottera, chrabromilčanka, humusáčka...


Striasla sa od zimy. Miestnosť, v ktorej sa objavila bola ponorená do šera, steny boli chladné a kamenné a zdobili ich rôzne veľké portréty čarodejníkov, ktorí sa na Hermionu dívali buď prekvapene, alebo znechutene, či vystrašene. Hneď nad krbom dominoval na stene veľký, precízne namaľovaný rodokmeň Malfoyovcov. Hermiona potlačila znechutenú grimasu a vystúpila z krbu. Ako očakávala, dvere sa rozleteli a odrazu na ňu mierili dva páry prútikov, ktoré sa ju snažili odzbrojiť. Bola pripravená, ibaže boli v priveľkej prevahe - dve kliatby odrazila, ale tretie expelliarmus jej vytrhlo prútik z ruky.

"Čo tu chceš?" ozval sa chladný hlas Narcissy Malfoyovej.

"Grangerová? No to ma podržte," posmešne vykríkla Bella Lestrangová. Hermiona sa k nej ani nestihla otočiť, keď ju zasiahol ten najsilnejší Cruciatus jej života. Prudko zaťala zuby aj keď sa zrútila na zem, podarilo sa jej nevydať ani hláska. Modlila sa, aby to prestalo a už nikdy neprišlo zas.

"Bella prestaň, na to ešte bude čas," akoby z diaľky počula Narcissu. Muky prestali, ale Hermiona stále prerývane dýchala.

"Pýtam sa zas. Čo chceš?!" jej hlas znel naliehavejšie ako pred tým. Hermiona zdvihla pohľad, trochu sa narovnala, ale ostala kľačať. Nasadila najneutrálnejší výraz, akého bola v tomto momente schopná a zadívala sa jej do očí.

"Pridať sa k vám," povedala ticho, ale zreteľne. V miestnosti nastalo mŕtvolné ticho.

"K nám?" v neveriacom hlave spoznala Traversa. Prikývla.

"Klameš," Bella k nej pristúpila bližšie a na tvári mala stále ten úškrn. Hermiona mala strach, čím ďalej, tým väčší, ale nedala to najavo. Nesmie. Tu ide o veľa.

"Nie," odpovedala jednoducho.

"Klameš!" skríkla a Hermionu opäť ovládli tie muky. Schúlila sa do klbka a čakala. Zatínala zuby. Ovládala sa. Slzy sa jej drali do očí, ale ona na nich v duchu kričala, nech zmiznú. Nech to skončí.
Neskončilo. Bella jej nedala vydýchnuť a nikto nič nerobil. Zjavne sa v tom všetci vyžívali...už nedokázala vnímať myšlienky, chladnú podlahu a dokonca ani to, prečo sem prišla. Po štvrtom cruciu Hermiona stratila vedomie.

"Cissy, rozmýšľaj! Je to Potterova kamarátka. Myslíš, že by len tak odrazu prešla na druhú stranu, z vlastnej vôle a preto, lebo sympatizuje s Temným Pánom?" niekde blízko začula šeptajúce hlasy. Neodvážila sa otvoriť oči a už vôbec nie vstať. Každý sval tela ju bolel, ťažkosti jej robilo aj dýchanie a hlava sa jej krútila, aj keď ležala. Cítila pod sebou chladný kameň, vo vzduchu ten železný zápach krvi a všade bolo príliš vlhko. Musela byť v žalároch. Ale nech sa cítila akokoľvek mizerne, hlasy spoza mreží počula zreteľne.

"Viem, tiež mi to nejde do hlavy. Ale čo keby ju vypočul on? Prinajlepšom z nej vypáči informácie a prinajhoršom zabije. Ja budem mať čisté svedomie a obe pochvalu."

"Ty a to tvoje svedomie. Niekedy prestávam veriť tomu, že si zo Slizolinu," Hermiona pootvorila oči. Srdce jej bilo ako splašené - ženy stáli len asi päť metrov od nej.

"Potter aj Weasley sú mŕtvi. Tá malá aj tak nemá čo stratiť. Možno sa jej zunoval život," pokračovala Cissy.

"Vždy si bola mäkká. Neviem, čo sa Luciusovi na tebe páčilo," Hermiona rýchlo zavrela oči, keď zbadala, že Bellatrix sa k nej svojou typickou kolísavou chôdzou približovala. Našťastie, neubližovala jej ďalej, kľakla si a hlavu sklonila k tej jej.

"Viem, že si pri vedomí. Teraz máš odo mňa pokoj, ale dúfam, že sa mi Pán odvďačí za to, že som ťa k nemu priviedla a budeme môcť pokračovať v zábave," šepkala jej tesne pri uchu. Šiel z nej strach, ale Hermiona sa ani nepohla. Cissy mala pravdu, nemala čo stratiť.

"Vstaň!" skríkla a nahor ju prudko potiahla za vlasy. Hermiona sykla bolesťou, čo Belle urobilo nesmiernu radosť. "Dívaj sa," prudko do nej strčila, čo nečakala ani ona, ani Narcissa a len-len že ju zachytila. Nedržala ju však o nič nežnejšie ako Bella. Všetky tri začali hypnotizovať Belline zápästie v momente, ako si vyhrnula rukáv a prútikom sa dotkla Znamenia Zla. Hermiona mala odrazu sucho v ústach - nečakala, že sa ním stretne tak skoro. Ale stále mala nádej, že nepríde, že ho nejaká Smrťožrútka zaujímať nebude. Voldemorta naposledy videla počas vojny, aj to iba z diaľky...keď sa tak hystericky smial nad Harryho telom.

Bellatrixino Znamenie sa o chvíľu začalo hýbať a ona sa spokojne usmiala. Vrátila sa o pár krokov dozadu a dívala pred seba. Bolo vidieť, že horí nedočkavosťou. Ak by sa Hermiona nekontrolovala, prišlo by jej z nej zle. Jej úvahy však prerušil čierny tieň, ktorý sa veľmi rýchlo zhmotnil do čierneho plášťa a skôr, ako stihla pozrieť tomu človeku do tváre do nej Narcissa sotila a ona opäť spadla na zem. Obe ženy pri nej sa hlboko uklonili a Hermiona si za ten čas snažila starostlivo uzavrieť myseľ. Nedvihla pohľad. Čerpala silu.

"Dúfam, že je to niečo dôležité, inak pocítiš môj hnev Bella," zavrčal ich smerom. Hermione prešiel mráz po chrbte.

"Pán môj," Bella prešla o krok dopredu a pozrela sa mu do tváre. "Asi pred hodinou sem z vlastnej vôle prišla Grangerová. Vraví, že sa k nám chce pridať...mučila som ju, ale ona si neprestala vymýšľať..." pokračovala by ďalej, ale Riddle ju prestal počúvať. Zahľadel sa na kučeravé mladé dievča pri jeho nohách. Zaryto sa dívala do zeme.

"Je mi cťou vás spoznať slečna Grangerová," zasyčal jej smerom. Trochu nadvihla pohľad. Voldemort čupel pri nej a jeho červené oči sa vpíjali do tých jej. Neodtrhla zrak a snažila sa zachovať čo najpokojnejšiu tvár.

"Pane," vydýchla to slovo naozaj veľmi potichu, ale on ho počul. Uškrnul sa.

"Takže ty sa chceš pridať k nám?" zmohla sa len na prikývnutie. On sa pozrel najprv na Bellu potom na Narcissu.

"Prečo by som ti mal veriť? Si z Chrabromilu, Potterova pravá ruka," akoby mimochodom začal prútikom prechádzať po jej hrdle. Naprázdno prehltla a sklopila pohľad.

"Bolesť núti ľudí meniť sa," šepla. Spomenula si sa rozhovor so Severusom pred pár hodinami a opäť jej zovrelo hrdlo. Voldemort sa prudko postavil.

"Naozaj?" šialene sa usmial. Bez nejakého badateľného pohybu prútika šepol: "Crucio," a Hermioniným telom sa opäť prehnala tá neznesiteľná bolesť. Robila všetko preto, aby opäť nevykríkla, ale už nevládala. Z úst jej vychádzali bolestné stony - jej pľúca nejako nedokázala nasať dostatok vzduchu na krik.

"Vstaň," prikázal jej. Niečo také nečakala. Bolelo ju celé telo, hruď mala v jednom ohni, no nedovolila si neposlúchnuť. Z posledných síl si zahryzla do pery a neohrabane sa postavila. Kolená ju poslúchali len napoly. Musela sa zaprieť, táto chvíľa mohla rozhodnúť o jej živote. Aj najmenšia chyba by mohla znamenať katastrofu.

"Prečo si sem prišla? Ty sama si humusáčka," posledné slovo takmer vypľul. Ona si však už dávno zvykla na to oslovenie a nebrala si to k srdcu tak, ako v druhom ročníku, keď jej to povedal Draco Malfoy. Len pomaly prikývla.

"Som. Ale som aj dobrá čarodejnica," opäť dvihla zrak od podlahy. Stále sa uškŕňal.

"A načo by si mi bola? Mám už dosť svojich verných," teatrálne spočinul pohľadom na Belle. Tá sa radosťou div neroztrhla, ak by nemala uši, úsmev by jej určite prechádzal okolo celej hlavy.

"Nikto o tom nemusí vedieť. Poznám ľudí z Rádu. Nemám tam už koho chrániť, ale oni to nevedia. Môžem byť užitočná," snažila sa ďalej, jazyk sa jej plietol.

"Aby si ma zradila tak, ako tá špina Snape?" Voldemortov tichý hlas sa rázne zmenil na krik. Obe ženy za Hermionou striaslo, no ona pokojne pokrútila hlavou.

"Dobre. Možno som sa zbláznil. Ale možno budeš naozaj užitočná," opäť sa upokojil. Prekvapilo ho, ako nebojácne sa mu dívala do očí a odpovedala s úplným pokojom. Niečo v tých jej orieškových očiach ho donútilo jej uveriť. O nič nepríde...zabiť ju je najmenej.

"Pán môj! Čo ak sa bude snažiť pomstiť smrť tých špinavých mŕtvol?" rýchlo vyhŕkla Bellatrix. Zjavne ju toto rozhodnutie naozaj zmiatlo.

"Ak chcete, použite legilimenciu," sotva to dopovedala, a už pocítila ten zvláštny tlak, kedy sa jej niekto iný dobýja do mysle. Stalo sa to naozaj neočakávane, ale Hermione to nevadilo. Odkedy načerpala trochu sily, snažila sa uzavrieť si myseľ natoľko, aby si Riddle pozrel len to, čo mu dovolila - plač počas nocí, znechutený pohľad na pozemky Rokfortu, dlhý pergamen popísaný kladmi a zápormi tohto rozhodnutia, pričom jasne vyhrávali klady. Prečítať mu dovolila však len niektoré. Zháňanie mien Smrťožrútov, upevňovanie dobrých kontaktov v Ráde aj na Ministerstve len preto, aby ako Smrťožrútka mala ľahšiu prácu, alebo ak sa jej to nepodarí, aby na jej pohreb prišlo viac ľudí. Pri tomto sa Voldemort z chuti zasmial. Prehľadávanie riaditeľne v škole, kým ju neovládli emócie a nakoniec poslednú vetu, ktorú adresovala Severusovi a nájdenie obálky.

"Budeš pod dohľadom. Ak ma sklameš, umrieš...ale to už asi vieš, nie?" sladko sa na ňu usmial, čo jeho tvári dodalo ešte strašnejší tieň. Bez toho, aby akokoľvek odpovedala, vybrala z vnútorného vrecka mikiny zmenšenú obálku a podala mu ju. Vedel, že obsahuje mená všetkých členov Rádu a rodiny, ktoré chránia. Stále si opakovala, že to musí urobiť, aby ochránila nielen ich, ale aj mnoho ďalších. Že byť zlou je pre ňu ľahšie, ako bojovať čestne v už raz prehratej vojne.

Prudkým pohybom ju schmatol za ľavé predlaktie, mala čo robiť, aby opäť nestratila rovnováhu. Vyhrnul jej rukáv, prútik priložil na to správne miesto a začal mrmlať nejaké dlhé formuly. Hermiona sa nesnažila si ich zapamätať, pozornosť jej upútalo to, čo sa na jej ruke objavovalo - veľká lebka, had, všetko dokonale prepracované. Zabudla dýchať a ako zhypnotizovaná sa na znamenie dívala. Prestala by sa ovládať aj viac a prstami by po "obrázku" prešla, ale v tej chvíli ju z úvah naposledy za dnešok vytrhol ten nesmierne chladný hlas.

"Takto reagujú všetci. Keď budeš cítiť pálenie, premiestniš sa ku mne. Teraz vypadni," keď si uvedomila význam tých slov, netrebalo jej dvakrát hovoriť. Uklonila sa, venovala aj kývnutie hlavy Narcisse a Belle, ktoré stále stáli skoro s otvorenými ústami a premiestnila sa.

Až doma začala normálne dýchať. Zhodila zo seba oblečenie a vliezla do sprchy. Dlhé minúty nechávala prehnane teplú vodu, aby z nej zmyla všetku tu bolesť, pocity a smrad z dneška. Na Znamenie sa ani nepozrela, nechcela to robiť, kým to nebude nevyhnutné.

Do postele si ľahla až hlboko po polnoci. Stále ju bolel každučký sval, ale ona na elixíry proti bolestiam ani nepomyslela. Musí si na to zvyknúť...veď koľkokrát prišiel Severus zo stretnutia zakrvavený a ledva pri vedomí? Prikrývku si pritiahla až k ústam a až vtedy nechala jednu jedinú slzu, nech stečie po tvári. Tichom sa ozval šepot.

"Čo som to len urobila?"
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 anetka anetka | 3. července 2011 v 15:11 | Reagovat

bože to je nádherna kapitola:) jen tak dal prosím

2 Nela Nela | 3. července 2011 v 15:12 | Reagovat

:) super kapča, ale hodně smutné

3 Meggi Meggi | 3. července 2011 v 15:14 | Reagovat

další kapitolu prosím moc hezky napsáno :) velmi se mi ta povídka líbí a nemuzu se dočkat další kapitoly tak snad brzy přidáš další kapitolu!:)

4 liza liza | 3. července 2011 v 22:15 | Reagovat

super kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama