4. Kapitola - Avada Kedavra

12. července 2011 v 17:17 | Ninka |  Bolesť núti ľudí meniť sa...
Tak a je to tu! Hermionina prvá akcia. Myslím, že nemusím nič dodávať. Dúfam, že to nebude nudné alebo príliš gýčové, dosť ťažko sa mi tieto akčné scénky píšu :)


V momente, ako sa nohami opäť dotkla pevnej zeme a nadobudla rovnováhu, mala čo robiť, aby jej neovisla sánka. Ocitla sa vo vstupnej miestnosti Malfoy Manor, ibaže okrem Smrťožrúta, ktorý ju sem premiestnil v nej pobehovalo ešte zo päť ďalších ľudí v Smrťožrútskych plášťoch. Jediné, čo ju teraz naozaj znepokojovalo bola neustála bolesť v ľavom zápästí. Veď už bola v jeho prítomnosti nie?

Kým sa stihla poriadne porozhliadať, človek, ktorý bol doteraz s ňou niekam zmizol a namiesto neho k Hermione pristúpila Narcissa. V jednej ruke niesla niečo poskladané čierne a lesklé, v druhej Smrťožrútsku masku.

"To je odteraz tvoje. Nemala som čas doniesť ti to skôr a Pán nemá rád svojich v muklovskom oblečení." Vysvetlila stručne a keď všetko vložila Hermione do rúk, mávla prútikom a obväzy na jej ruke sa roztrhli a zmizli. Rýchlo na seba natiahla plášť, ale masku neisto držala ďalej v ruke.

"Šikovné dievča." Zamrmlala. Hlavou jej pokynula, aby ju nasledovala a Hermione stúpol adrenalín. Dýchala zhlboka a pravidelne, ale srdce jej bilo o niečo rýchlejšie ako obyčajne. Dúfala, že vyzerá pokojne a hlavne vážne. Jej prvé stretnutie s Voldemortom a ostatnými ako Smrťožrútka...toto muselo dopadnúť dobre.

Dostali sa do miestnosti veľkej ako polovica Veľkej Siene v Rokforte. Kraľoval v nej dlhý stôl, odhadovala, že je tam zhruba päťdesiat miest. Väčšina už bola obsadená, Narcissa Hermione ukázala miesto takmer úplne na konci a sama si sadla niekam ku stredu. Zjavne mali všetci svoje miesto vyčlenené.

Okolo Hermiony sedeli dvaja mladí chlapci, mohli mať len možno o rok, alebo dva viac ako ona. Vyzerali nervózni, a ani sa to nesnažili zakrývať. Pravdepodobne sú tiež noví - jeden si trel Znamenie, ktoré ho už naozaj nemohlo páliť a druhý sa obzeral okolo seba ako vystrašená surikata.

Šum v miestnosti odrazu ustal. Hermione sa v tele napli všetky svaly a keď uvidela prichádzajúceho Temného pána, na chvíľku zabudla dýchať. Musela si to až pripomenúť, nesmie sa predsa prezradiť. Pohodlne sa oprela a zadívala na postavu za vrch stolom.

"Moji milí," miestnosťou sa ozýval jeho chladný hlas. Chlapci vedľa Hermiony už teraz hltali každé slovo, preto sa snažila zapadnúť a taktiež sa zatváriť zvedavo (čo nebol až taký problém) a zaujato. "Som rád, že ste prišli," akoby sme mali na výber, pomyslela si Grangerová. Všetky znechutené alebo nezaujímavé myšlienky zatlačila však do úzadia a počúvala ďalej.

"Dnešné stretnutie bude niečím výnimočným. Zorganizoval som totiž akciu, v ktorej preveríme schopnosti všetkých našich piatich nováčikov," väčšina pohľadov sa uprelo na nich. Hermiona sa začala cítiť nepríjemne.

"Rád by som upriamil pozornosť na jedného, teda jednu z nich. Slečna Grangerová," odmlčal sa, kým miestnosťou prebehol šum. Hermione to prišlo skoro až vtipné, neverila, že si ju všetci nevšimli už skôr. Chramromilčan sa v takejto spoločnosti zvyčajne neobjavuje ako spojenec, ale ako väzeň, nepriateľ. "sa pred časom rozhodla predo mňa osobne predstúpiť a žiadať o prijatie. Presvedčili ma hlavne veľmi užitočné informácie, ktorými mi naozaj uľahčila prácu." Svoje hadie oči sa zapozerali na ňu, akoby niečo chcel.

Hermiona sa v sede trochu uklonila a celkom zreteľne vyslovila: "Bolo mi cťou, pane."

Opäť sa ozval šum. Dlhší, naliehavejší, nechápavejší. Voldemort sa na ňu stále díval, až začínala mať pochybnosti.

"Dosť!" skríkol odrazu a pohľadom vyhľadal pár ľudí, "Dolohov, pôjdeš s pánom Morgenom, Lucius s Rossom, Avery s Evanovou, Yaxley s Murrayom a Bella, berieš si Grangerovú. Zaútočíte na rodinné sídlo Bedlovcov, v severnej časti Leeds. Grangerová vás zavedie. Všetkých zabite, na výstrahu," s týmito slovami sa všetci menovaní postavili a opäť presunuli do vstupnej haly. V nejakej Hermioninej časti narastala panika - o chvíľu niekoho zabije.

"Irónia, že? Pred pár mesiacmi som ťa šla zabiť. A teraz..." zvyšok vety ostal vo vzduchu. Hermiona sa na Bellu usmiala, čo ju naozaj vyprovokovalo zastala. Dala si záležať na tom, aby Hermionu za vlasy pritiahla až tesne k svojej tvári. Sykla bolesťou ruka jej utomaticky vyletela k tej Bellinej.

"Nemysli si, že ti verím, humusáčka. Máš niečo za lubom a ja na to prídem..." šepkala sladko.

"Ak chceš, strácaj tým čas, ale nič nenájdeš," odsotila ju od seba. "Teraz, ak dovolíš, musím splniť úlohu."

Stáli na okraji lesa, blízko pri dome Bedlovcov. Nováčikovia už chceli zaútočiť, využiť moment prekvapenia, ale keď im Hermiona tichým hlasom povedala, že si idú po isté zranenie, zastavili. Starších Smrťožrútov to ale nezaujímalo a ďalej rozdávali rozkazy.

"Uvedomujete si vôbec," začala Hermiona v strede Malfoyovej vety. "že asi tristo metrov od nás je jeden člen rádu, strážca, okolo domu sú ochranné kúzla, aby ďalšieho nebolo vidieť a možno je v dome ďalší, len aby stihol rodinu evakuovať a zavolať posily?!" vrelo to v nej. Nebola, vôbec nebola nadšená tým, čo sa v nasledujúcich minútach udeje, ale uvedomovala si aj, že tomu už nie je schopná zabrániť, preto to chcela urobiť čo najrýchlejšie bez ďalších zbytočných úmrtí. Vražda piatich ľudí bude viac ako dosť.

"Máš nejaký múdrejší nápad, ako len buzerovať?" Yaxley zjavne strácal nervy. Hodila na neho nenávistný pohľad - ešte stále mu neodpustila tú naháňačku po ministerstve z pred pár mesiacov a Ronove rozštiepenie.

"Rád poslednú dobu zaniká, majú toho viac, ako môžu zvládať, preto si nie som istá, kto ich stráži. Vo vnútri je určite Slughorn, nemá rád boj a..." chcela pokračovať, ale mladý Murray jej skočil do reči.

"Aj tak, oni sú dokopy traja plus rodičia a nás je koľko? Desať! Nemajú šancu," hrdo sa usmial. Hermiona prekrútila očami.

"Zavolať ďalších členov je otázka necelej minúty. Takže ako som hovorila, najlepšie by bolo, ak by sa všetci traja strážcovia dostali na jedno miesto aby oni neprekvapili nás. Zabiť rodinu bude potom to najmenej," odmlčala sa a zadívala na Luciusa, ktorému sa na tvári objavila zamyslená vráska. Všetci vedeli, že Hermiona hovorí rozumne.

"Pôjdeš ako návnada. Vylákaš ich, zrušíš ochranné kúzla. Potom zaútočíme," povedala Bella prvá. Ostatný začali rýchlo prikyvovať. Hermiona si vzdychla.

"Odvediem ich niekam a vy zaútočte na rodinu. Potrebujem ale ešte jedného, kto by sa hral na obeť..." zadívala sa na Evanovú. Vyzerala ešte nervóznejšie, ako sa Hermiona cítila a nevyzerala, že chce zabíjať hneď počas prvej akcie.

"Dobre, ale pán dal jasne najavo, že zabíjať máte vy, nie my. Sme len dozor...urobíme to takto..."

O pár minút starší Smrťožrúti vymysleli plán hodný tretiaka na Rokforte a Hermiona nech v duchu vzdychala akokoľvek nahlas, navonok mohla len nadšene prikyvovať.

Ticho zašepkala zaklínadlo, aby mohla prejsť ochranou okolo domu. Snažila sa to urobiť čo najnenápadnejšie, aby neskôr nikomu nemusela vysvetľovať tie dlhé latinské formuly a pohyby prútikom. Verila, že by to málokto zvládol a ona mala na práci niečo iné, ako ich v tom cvičiť. Prešla pár krokov bližšie k domu a tak, ako čakala o chvíľu ju zviazali hrubé povrazy a ona sa zvalila na zem. Ticho čakala, kým niekto príde skontrolovať, o koho ide.

"Hermiona?" netrvalo dlho a už sa na ňu nechápavo díval Artur Weasley.

"Dobrý večer," vysypala zo seba rýchlo. "Pán Weasley, rozviažte ma, pár metrov odtiaľto som videla mladé dievča, ktoré niečo mrmlalo o Smrťožrútoch a útoku, alebo ako. Nerozumela som u veľmi. Krváca a ja neviem čo ďalej robiť..." počas rozprávania povrazy povolili a ona sa postavila. Zmiatlo ju, keď na ňu muž mieril prútikom a tváril sa vážne.

"Čo som ti povedal v deň Ronovho pohrebu, ráno pred domom?" chvíľu sa na neho vážne dívala. Chcel si ju preveriť, ale táto otázka ju mierne vyviedla z rovnováhy. Už dlhšie sa nútila na to zabudnúť.

"Nech sa teraz rozhodneš akokoľvek, tvoji priatelia budú vždy s tebou...aj keď mŕtvi. Nesmieš však podľahnúť smútku," šepkala s hlavou sklonenou.

"Kde je?" pán Weasley prikývol, zložil prútik a obzeral sa okolo seba. Hermiona rýchlo pokrútila hlavou, aby sa vrátila do prítomnosti.

"Trochu ďalej, pár metrov pred lesom, tam, za bariérou," prstom mu naliehavo ukázala miesto, kde pred chvíľou stálo desať ľudí. A naozaj, ležalo tam niečo tmavé.

"Ostaň tu, Kingley je blízko, postaráme sa o ňu," vykročil, ale Hermiona ho rýchlo chytila za rukáv. Zdesene si uvedomila, že už nemá Smrťožrútsky plášť a dokonca ani obväzy na ruke a pán Weasley mál práve vynikajúci výhľad na jej znamenie.

"Prosím, pôjdem s vami, zľakne sa vás," rýchlo stiahla ruku za seba a tvárila sa čoraz naliehavejšie. "Bola dosť v šoku, zranená..." pomaly kráčala smerom k nej a čarodejník ju už nestihol zastaviť.

"Hermiona, ako to, že si tu?" opýtal sa jej kým sa náhlili k dievčaťu.

"Dnes som stretla Nevilla. Vyzeral dosť ustarostene, domyslela som si, že mal službu a nezabúdaj, že som stále členkou rádu. Zistila som si, kde dnes ste a šla som vám pomôcť," pozrela sa na dievča pred sebou. Evanová odvádzala dobrú prácu, vyzerala, že nedýcha, viečka mala privreté a ústa pootvorené. Bella dokonca vyčarovala niečo, čo sa hustotou podobalo na krv, ibaže to bolo tmavšie, o dosť tmavšie. V tme to však bolo jedno. Pán Weasley sa k July sklonil a nahmatal jej pulz.

"Myslím, že ju radšej vezmeme do domu. Je v bezvedomí," hneď, ako dopovedal, zjavil sa Kingsley a váhavo si obe dievčatá premeriaval. Najmä Hermionu.

"Preveril som ju, je to ona. Prišla nám pomôcť s hliadkou," Hermionu tieto slová neuveriteľne zaboleli. Ani nevedia, ako veľmi sa mýlia a ako nerada si to priznáva.

Kým July odlevitovali do domu, neprehovorili ani slovo. Hermiona mala čo robiť, aby sa stále neobzerala a nehľadala ukrytých Smrťožrútov. Keď prechádzali cez ochranné kúzla, stihla nepozorovane zrušiť kúzlo ilúzie a proti temným silám. Viac nebolo treba.

Keď vošli do domu, z poschodia sa už nervózne dívala staršia pani domu.

"Videla som neznámych ľudí, tak..." ukázala na prútik a prezerala si obe dievčatá s nedôverou. Pán Weasley jej rýchlo vysvetlil situáciu, ale to bol už v jedálni aj jej manžel a jeden zo synov. Hermiona sa tvárila, že ošetruje Evanovú, ale v skutočnosti si spytovala svedomie. Títo ľudia budú o chvíľu...nie, nesmie si to pripustiť.

Netrvalo dlho a z poschodia zišiel aj Slughorn. Vedela, že o chvíľku sa to začne. Zadívala sa z okna a prisahala by, že vonku zazrela blížiacu sa Bellu.

"Pani Bedlová, páni, mali by ste si ísť ľahnúť, my to zvládneme," milo sa na nich Hermiona usmiala a ostatný strážcovia to len potvrdili. Šla im za pätami, len aby mohla dať ostatným znamenie k útoku a pokračovať vo svojej úlohe.

Všetko, čo sa dialo nasledujúcich dvadsať minút zbehlo priveľmi rýchlo.

Za posledným členom rodiny sa zavreli dvere a Hermiona zoslala šeptom na horné poschodie domu Silencio a bez povšimnutia dokázala poslať patronusa tesne pred dvere, kde sa rozplynul.

Tu sa začalo peklo.

Cez okno smerovalo priamo na Kingsleyho omračujúce zaklínadlo, Hermiona neváhala, to isté urobila aj Slughornovi a stihla ešte odraziť aj zaklínadlo pána Weasleyho. Musí mu upraviť pamäť...o pár sekúnd už na zemi ležal aj on a Evanová sa konečne očistila od toho niečoho, čo pripomínalo krv. Hermiona otvorila dvere a vpustila dnu najprv troch ďalších nových služobníkov Temného pána a potom aj tých starších.

"Tak? Kde sú?" sladko šepla Bella. Hermiona sa na ňu len provokačne usmiala a hlavou kývla hore, na poschodie. Jedným krátkym mávnutím prútika zrušila Silencio a nechala, nech sa tam všetci rozbehnú a všetkých pobudia.

"Prepáčte..." šepla smerom k trom omráčeným členom Rádu a so zaťatými zubami im upravila pamäť. Budú poznať iný príbeh.

"Raz, dva, tri, schovaní neschovaní idem," štebotala vyšinutá Bella ďalej tak nahlas, že sa dospelí z rodiny vystrašene vyrútili z izby.

"Expelliarmus!" Hermiona vybehla za ostatnými práve včas, aby odrazila jedno zaklínadlo mierené na Malfoya. Strhol sa krátky boj, ktorý však mali Bedlovci vopred prehratý - traja dospelí čarodejníci, jeden pätnásťročný proti desiatim dospelým?

"Crucio!" zavrčal Dolohov a žena sa zrútila k zemi s krikom. Bella sa smiala.

"Grangerová, si na rade..." žmurkla na ňu. Vedela, že o nej stále pochybujú, aj keď im pomohla skoro nepozorovane a bez námahy dostať do bytu. Neveria jej, aj keď ju Temný pán poveril, aby ich tam zaviedla.

"Crucio," povedala ticho a muž, ktorý čupel pri svojej žene a tíšil ju sa schúlil do klbka v kŕčoch. Ušlo mu slabé bolestné zavrčanie. Otvorili sa posledné dvere, v ktorých stálo malé dievčatko, mohlo mať asi sedem rokov.

"Neboj sa maličká, o chvíľu bude po všetkom," sladký tón tentokrát použil Lucius a dievčatko sa rozplakalo. Hermiona na tisíckrát preklínala Voldemorta, že vybral práve túto rodinu a zároveň aj seba, že zabudla na dieťa.

"Dobre, teraz začne zábava. Mladí, nastala vaša chvíľka slávy," Yaxley sa zazubil na všetkých. Ak doteraz vyzerali nervózni, v tomto momente sa triasli ako osiky. Len Hermiona ovládala svoje pocity čo najviac, tak, ako sa to naučila od posledného špióna Rádu.

"Avada Kedavra," ako prvý sa odvážil Ross. Miestnosť na krátku chvíľu pohltilo zelené svetlo a najstarší syn padol na zem mŕtvy.

"Nie! Ty odporný malý..." pán Bedl vyskočil na nohy a utekal k vrahovi svojho syna.

"Avada Kedavra!" zapišťala Evanová a opäť sa všetko zopakovalo. Skôr, ako Hermiona dokázala vstrebať dve telá na dlážke, v miestnosti sa zablyslo ešte dvakrát a všetci, okrem nej a malej Kimy to už mali za sebou.

Bellatrix sa hystericky smiala a ostatný, okrem Malfoya sa aspoň usmievali. On sa díval na Grangerovú. Začala ťažšie dýchať a jej sebaovládanie poľavovalo. Nemohla, nie, nie dieťa...

"Mami?" začula tenučký nevinný hlások pri tele pani Bedlovej a cítila na sebe pohľady všetkých prítomných. Ešte raz sa zhlboka nadýchla, dvihla ruku s prútikom a pevným hlasom povedala tie dve osudné slová.

Malé telíčko sa zviezlo na zem vedľa rodičov a bratov, a všetci živí sa akoby na pokyn premiestnili preč. Ostal pri nej len Lucius Malfoy. Sivými očami sa díval do hnedých plných slaných sĺz a skôr, ako jej stihol niečo povedať, namierila prútik k otvorenému oknu jednej z izieb a nad domom vyčarovala Temné Znamenie.

Hermiona Grangerová prvýkrát zabila. Dieťa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Iwelin Iwelin | Web | 14. července 2011 v 14:15 | Reagovat

Krááásný! těším se na další díl =) je to dost zajímavý...=)

2 Ria Ria | Web | 17. července 2011 v 22:27 | Reagovat

tvoje první povídka? Jestli ano, tak o to více chválím! těš m se na další kapitolu

3 Ninka Ninka | Web | 18. července 2011 v 18:43 | Reagovat

Áno, je prvá :) ďakujem, novú pridám asi už dnes :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama