2. Kapitola - Zoznámenie

2. srpna 2011 v 23:29 | Ninka |  Zo dňa na deň
Severus sa zoznámi so svojim učňom - neprebehne to však podľa jeho predstáv. Objaví sa niekto iný ako ten, ktorého čakal. Prvá hodina v jeho laboratóriu tiež nepôjde úplne po masle a dokonca sa o sebe navzájom dozvedia nejaké dôležitejšie fakty. Enjoy :)



Nasledujúci týždeň sa to všetko začalo. Niečo pred obedom vyšiel Severus z laboratória a náhlil sa smerom ku krbu. Už teraz meškal.

"Pán Snape, som rád, že vás tu opäť vidím. Prečo ste použili hop-šup sieť a nepremiestnili sa?" ozval sa k nemu starý, nízky muž, dekan.

"Nenávidím ten zvuk," povedal pokojne bez štipky emócie v hlase.

"Rozumiem. Prosím, nasledujte ma, slečna na vás už čaká," na starej tvári sa objavil úsmev. Snape ale stál na mieste a díval sa na muža s mierne nadvihnutým obočím. Dobre počul? Slečna? Nikto mu nehovoril o žene. Nedal na tvári poznať, že ho to naozaj zaskočilo, len tichým hlasom poznamenal.

"To bude nedorozumenie. Očakávam pána Carrowa."

"A...prepáčte, neprišla vám sova? Pár Carrow sa pri poslednom pokuse veľmi škaredo popálil na osemdesiatich percentách tela a preto vám pridelili inú študentku. Určite s ňou budete spokojný, je najlepšou študentkou, ktorá sa nám hlásila z Francúzska," Snape len prikývol a zvyšok krátkej cesty cez tri schodiská prešli mlčky. Nepočítal s tým, že sa mu do laboratória pripletie žena. Mal svoje zásady a medzi nimi bolo aj to, že nikdy nezdvihne hlas na ženu, pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné. Na rokforte to bolo predsa len iné, málokedy kričal - študentom klesol tlak už len pri obyčajných sarkastických poznámkach. Aj na to si tentokrát bude musieť dať pozor, aspoň zo začiatku. Toto sa rozhodol nezbabrať. Ak by sa mu do domu opäť dostal Lupin, asi odíde niekam na inú pologuľu.

"A sme tu," z úvah ho vytrhol opäť ten tenký mužský hlas. "Slečna Owenová, predstavujem vám pána Snapea, vášho kvázi profesora pre najbližšie štyri mesiace."

Dievča stálo k mužom chrbtom a obzerala si diplomy zavesené na vysokej stene nad krbom. Mohlo ich tam byť aj vyše dvoch stoviek. Sprvu sa zdalo, že im slečna nevenuje akúkoľvek pozornosť, ale keď sa dekan chcel opäť ozvať, tentokrát už celý červený, veľmi pomaly sa otočila. Do toho pohybu dala všetku pompéznosť, akú mladá francúzska mala. Tmavé oči rýchlo našli ešte tie ešte tmavšie a jej tvári sa objavil malý, nepatrný úsmev.

"Alexis," ozvala sa ticho a natiahla k Snapeovi ruku. Vydýchol si, že na neho troma bozkami na lícea nezačala hneď všetko príliš energicky obdivovať. Krátko jej rukou potriasol.

"Pán Snape, budem sa snažiť nerobiť vám problémy. Od priateľov som na počula len aký ste prísny," ani na sekundu neuhla pohľadom. Severus si pre istotu strážil všetky svoje myšlienky viac, ako inokedy, jeho reakcia z dôb špiónstva ešte úplne nevymysli. Mal silný pocit, že to dievča, Alexis, sa snaží o legilimenciu.

"Požadujem úplnú sústredenosť, dochvíľnosť a výhovorky samozrejme neprijímam. Splníte všetko, čo vám poviem. Prax budete vykonávať u mňa doma, univerzitné laboratória sú...dá sa povedať, že zanedbané," Alexis opäť vyčarila ten tajomný úsmev a prikývla.

"Budeme sa vidieť od pondelka do štvrtka. Ak vás náhodou budem potrebovať aj cez víkendy a piatky..."

"...do piatich minút po doručení sovy sa k vám dostanem. Rozumiem," prikyvovala. Snapea to skočenie do vety prekvapilo, ale nechal to tak.

"Začínate o dva dni, v pondelok. O deviatej."

***
"Prestávka? Urobím čaj," prehovorila Alex po štyroch hodinách ticha v laboratóriu. Ticho jej nevadilo, lepšie sa pri tom sústredila, ale v spoločnosti tohto čarodejníka, ktorý ju neustále, aj keď nenápadne, pozoroval jej bolo trochu nepríjemné. V duchu sa modlila, aby aspoň nejako okomentoval jej prácu...snažila sa odosobniť od toho, že celý deň zatiaľ strávila krájaním, vážením a mliaždením prísad. Dúfala, že jej čas, aby ukázala svoje schopnosti príde a to čo najskôr.

"Za kávičkovanie diplom nedostanete," odsekol a bez toho, aby sa na ňu pozrel pokračoval v práci.

"Za aroganciu môj rešpekt tiež nezískate," pousmiala sa, no netlačila na neho. Opäť chytila do ruky nôž a chcela sa pustiť do práce, keď sa k nej profesor otočil celým telom. Na sekundu zmeravela.

"Za drzosť sa môžete kedykoľvek vrátiť do Francúzska," povedal ticho.

"Za zbytočné slová sa kazia elixíry," kývla hlavou ku jednému z dvoch kotlíkov, ktorý nebezpečne rýchlo menil farbu z ružovej na tmavomodrú a Snape rýchlo stíšil oheň. Francúzska sa na neho unavene pozrela. Tie výpary na ňu mali naozaj účinok. Chvíľu si dívali do očí, až kým sa Alexis neusmiala a ďalej venovala rozdeľovaniu hadej kože na rovnaké časti.

***
"Máte dnešné poznámky?" opýtal sa jej keď vyšli z laboratória.

"Ak myslíte tých osem nahrubo zapísaných strán vašim písmom, tak áno. Ale pane? Spomínali ste nejakú Beth Jousovú. Kto to bol?" nadvihla jedno obočie a trochu si zahryzla do spodnej pery. Snape to bral ako znak nervozity - ani netušil, ako sa mýli. Ukázal jej, aby počkala a on vošiel do jednej z miestností, do ktorej sa vchádzalo z obývačky - nechal otvorené dvere a Alex sa neveriacky dívala dnu. Bola to obrovská miestnosť plná kníh oddola až po vrch. Musela byť upravená kúzlom, pretože domček zvonku vyzeral byť oveľa menší, ako bol v skutočnosti. V tej chvíli si dala záväzok, že sa tam raz dostane a všetko prečíta.

"Naučte sa to," povedal krátko a podal jej jednu z tých hrubších kníh. Dejiny jednoduchých elixírov. Alex si vzdychla.

"Viete byť naozaj milý, keď chcete. Ďakujem," knihu odložila k poznámkam do kabelky a pobrala sa k východu. Nečakala, že muž pôjde za ňou.

"Zajtra buďte presná."

"Budem," vyšla von a zavrela za sebou dvere. Severus si vydýchol. Bol to naozaj ťažký deň. To dievča po ňom celý čas zazeralo a jeho to rozčuľovalo. Ak to urobí aj zajtra a pridá k tomu tie jej narážky, vyhreší ju tak, že sa bude báť mu pozrieť do tváre, nie až do očí. Pretože takýto pohľad, odvaha, gestá mu príliš pripomínajú minulosť.

Spamäti si nalial do polovice pohára brandy a vyšiel na terasu. Naklonil sa cez zábradlie, ako mal vo zvyku a trochu z pohára odpil. Tekutina mu však skoro zabehla - pred domom ešte stále stála Alex, opretá o strom a dívala sa z jednej strany ulice na druhý.

"Slečna Owenová? Nemáte na práci nič príjemnejšie ako je postávanie pred mojim domom?" trochu sa mu zvýšil tlak. Dievča sa náhle otočila a keď ho uvidela, prešla cez nie veľmi upravený trávnik k zábradliu.

"Pardon. Odídem hneď ako..." dvihla pravú ruku, ktorú si doteraz nevšimol.

"Nevedel som, že fajčíte," zamračil sa.

"Nevedela som, že pijete," kývla hlavou smerom k poháriku. Keď nič nehovoril, pokračovala. "Cigarety s jedna z vecí, ktoré muklovia vedia robiť naozaj dobre. Predpokladám, že pre vás je ďalšou vecou alkohol."

"Nerobte zo mňa alkoholika. Ale máte pravdu," kašľal na slušné spôsoby a post profesora a odpil si.

"Prečo pijete?" zvedavosť jej nedala. Nadvihol obočie a díval sa na ňu.

"Zo zvyku," odpovedal krátko. On nie je povinný sa jej spovedať. "Prečo fajčíte?" vrátil jej to. Alex si potiahla a usmiala sa na dym.

"Najprv to bolo v móde. Potom aby som naštvala rodičov. Potom zo stresu. A potom mi došli výhovorky a jednoducho to patrí ku mne. Zo zvyku," zopakovala. Snape prikývol a sadol si do kresla. To dievča bolo rozumné a dokonca mu tým ani neliezla na nervy. To bude tým alkoholom.

"Dovidenia zajtra," rozlúčila sa ticho a premiestnila sa. Snape sa ešte chvíľu díval na ohorok na zemi a potom sa postavil a požiadal Ginu o kávu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktorá poviedka sa vám páči viac?

Zo dňa na deň
Bolesť núti ľudí meniť sa...

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 3. srpna 2011 v 0:31 | Reagovat

"Študentom klesol tlak už len pri obyčajných sarkastických poznámkach", tak tahle poznámka mě pobavila :D
Alexis se mi líbí, je drzá, pohotová, musí mít poslední slovo, ale bude inteligentní. Docela sympaťačka, snad bude Severus sdílet můj názor i bez toho alkoholu v krvi :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama