7. Kapitola - Návšteva staronového Rokfortu

9. srpna 2011 v 0:15 | Ninka |  Bolesť núti ľudí meniť sa...
Pokračujeme :) Podľa názvu kapitoly je jasné, o čo Temnému pánovi šlo - pošle Hermionu do Rokfortu. Bude sa jej tam ale páčiť? Veľmi sa jej niekdajší domov zmenil? A prečo tam vlastne musí ísť? Splní úlohu? Všetko sa dozviete v celom článku, snáď sa vám to zapáči :) Komentáre potešia, tak ako každého "spisovateľa" :)



"Hermiona, už sme sa báli, že si zablúdila. Smiem vedieť, čo ťa zdržalo?" z Voldemorta priam sršala irónia. V duchu si vynadala, že strávila ďalších päť minút po odchode pobehovaním po okolí a hľadaním Malfoya, keď ten už dávno sedel medzi svojimi rodičmi. Prečo si vlastne myslela, že na ňu počká? Je to zbabelý bastard.

"Bola som na schôdzi Rádu," odpovedala jednoducho s hlavou mierne sklonenou.

"A?" natoľko ho to zaujalo, že sa postavil a začal prechádzať po miestnosti.

"Nič. Minulotýždňovú akciu rozoberali do detailov, ale k pravde nie sú o nič bližšie ako vy k smrti," odvážila sa. Posmešne dvihol obočie a rukou jej naznačil, nech si sadne. Rýchlo sa poklonila a kým si stihla odsunúť stoličku, začula jeho hlas tesne pri svojom uchu. Zmeravela.

"Majú podozrenie?"

"Nie," pozrela sa mu do očí. Prikývol.

"Drahí moji," opäť začal svoju reč zdobenú teatrálnou prechádzkou so svojim hadom pri nohách. "sklamalo ma, že ste neprišli všetci. Naozaj," zastavil pri jediných dvoch prázdnych stoličkách. "Myslím, že v Rokforte je nejaký problém, ale je smutné, že mi nikto nič nechce povedať. Všetko musím zas zistiť sám. Škoda."

"Ale pane, aký tam môže byť problém? Škola patrí vám, neviem si predstaviť, žeby niečo nevychádzalo podľa plánov," Dolohov vážne vyzeral, že svojim slovám verí. Hermiona potlačila nutkanie prekrútiť očami - mal síce pravdu, škola patrila Voldemortovi a z iných fakúlt ako Slizolinu tam bolo maximálne stopäťdesiat študentov, ale ona vedela, že sa nájde oveľa viac tých, ktorí s takýmto systémom nesúhlasia. Ktorí sú schopní bojovať, aj keď nie na očiach. A Hermiona dúfala, že v tomto prípade nejde o nich a nikto ich nebude musieť trestať.

"Crucio!" zavrčal smerom k Dolohovovi. Väčšina prítomných radšej odvrátila pohľad a snažila sa nepočúvať ten krik. Nedovolili si už viac protirečiť.

"Draco, Grangerová, vy dvaja pôjdete do školy a porozprávate sa s bývalými kamarátmi. A zožeňte mi Amycusa, musíme sa porozprávať," kývol im rukou na znamenie, nech nestrácajú čas. Hermionine zreničky sa pri predstave toho rozhovoru nebezpečne rozšírili. Rýchlo sa postavila a prešla okolo Draca, ktorý na ňu čakal bez jediného pohľadu.

"A my ostatný sa porozprávame o príjemnom zajtrajšku v Belfaste," začula ešte tesne pred tým, ako ju Malfoy surovo chytil za zápästie a bez toho, aby sa stihla zareagovať ich oboch premiestnil pred Rokfortské pozemky.


Šli vedľa seba mlčky celou cestou do hradu. Už na prvý pohľad si každý, kto ho poznal pred vojnou, mohol všimnúť rozdiely - po Hagridovej chalupe nebolo ani stopy, pozemky vyzerali neupravenejšie a hrad bol priveľmi tichý - ešte nebol čas večierky a chodby boli prázdne, čo sa za ich štúdia nestalo ani raz. Hermiona si všimla Dracov výraz, aj keď sa ho snažil starostlivo zakryť - uvedomil si zmeny a nevyzeral, že by sa mu páčili. Alebo si to len nahovára...mala by prestať v každom hľadať len to dobré aj keď v ňom nie je ani štipka.

"Plán?" prehovorila do ticha vstupnej haly.

"Nájdi Chrabromil, Bifľomor a Bistrohlav, ja skočím za Slizolinom a ešte uvidím, kto mi prilezie do cesty. O dve hodiny tu?" nečakal na odpoveď, otočil sa na opätku a kráčal k Slizolinskej klubovni.

"A Carrow?" nadvihla obočie.

"Potom," nevenoval jej jediný pohľad.

Hermiona si vydýchla a poobzerala okolo seba. Vo vnútri sa toho veľa nezmenilo, opadané omietky a niekoľko puknutých múrov ako pozostatky po vojne prehliadala, no aj tak tu niečo nesedelo. Zmizli skoro všetky obrazy. Bolo tam menej svetla. Ticho. Už sa v Rokforte necítila tak bezpečne a tak doma.


Sedela v Chrabromilskej klubovni a popíjala ľadový čaj so skupinkou známych. Boli radi, keď ju uvideli, potešilo ju to, ale zároveň ranilo - okolo nej bolo sedem ľudí a Chrabromilčanov dokopy bolo len štyridsaťdva. Prestala chvíľu svoje emócie ovládať a s úsmevom alebo zamračená komentovala terajšie vyučovacie metódy takzvaných "profesorov". Nové pravidlá jej skoro vybili dych - obrana proti čiernej mágii je definitívne premenovaná na čiernu mágiu, kúzla cvičia na mladších študentoch a testujú na nich aj elixíry. Ak niekto neposlúchne, trestajú Cruciom alebo inými kúzlami spôsobujúcimi fyzickú bolesť. Na hodiny sa musia presúvať v skupinkách a len pod dozorom dospelých, inak hrozia ďalšie tresty. Z bývalých profesorov ostal len duch Binns, profesor Dejín Mágie.

"Hermiona, čo keby si nás učila tajne? Rozmýšľali sme nad niečím ako bola niekedy Dumbledorová Armáda a možno aj vieme, kto by tam chodil..." rapotal Colin.

"Colin, brzdi," zamračila sa. "Pozrite, viem, že sa chcete vedieť brániť, ale ešte s tým počkajte. Máte prísny režim a ak by vás náhodou chytili...nechcem si ani predstaviť, čo by nasledovalo. Neriskujte návštevu Temného pána."

"Nevolala si ho vždy menom? Máš z neho strach?" v Colinovom hlase bol hnev.

"Áno a nie. Ale časy sú zlé," postavila sa a usmiala na všetkých. "Nemám veľa času, musím ešte niečo zariadiť. Možno sa mi ešte niekedy podarí prekĺznuť do hradu. Nerobte nič hlúpe, dobre?" niektorých objala, ostatným zamávala a pomaly odišla.

Za najbližším rohom sa oprela o stenu a zadívala na chodbu pred sebou. Cesta do riaditeľne. Bolo by správne tam ísť? Len na chvíľku, porozprávala by sa s jeho obrazom, videl by, že je v poriadku, nič dôležité. A zoženie aspoň Carrowa. Áno.


"Ďalej!" ozval sa ostrý hlas zvnútra. Hermiona pomaly otvorila dvere a vošla, potichu, čakala, kedy dvihne hlavu od nejakých papierov a spozná ju.

"Grangerová?!" asi to bol inštinkt, ale vytiahol prútik, vyskočil na nohy a mieril na ňu. Ona nebola o nič pomalšia, prepaľovala ho pohľadom pripravená útočiť.

"Upokojte sa, už ste zabudli ku komu patrím?" zavrčala a pomaly si odhrnula ľavý rukáv. To na neho pôsobilo ako studená sprcha, hneď sa narovnal. Ona však prútik neskladala úplne, na to si zvykla už dávno.

"Čo tu chceš?" vyštekol na ňu.

"Temný pán ťa chce vidieť. Vraj sa musíte porozprávať," uškrnula sa na neho a on odrazu zbledol a naprázdno preglgol.

"Kedy?"

"Čo najskôr, ja by som šla hneď," vyvalil na ňu oči, ale nečakal. "Určite ide o ten sirotinec, vedel som, že sa mu to nebude páčiť..." mrmlal kým rýchlou chôdzou prechádzal okolo.

"V Belfaste?" nevinne sa opýtala.

"Áno, odkiaľ to vieš? Nemáš tam ísť." Mračil sa na ňu.

"To áno, ale keď som zo stretnutia odchádzala, vyzeral, že sa na zajtrajšok v Belfaste teší," bez toho, aby si všímala jeho nadšený výraz sa zadívala von oknom. Chystal sa už odísť, bez slova, keď mu niečo napadlo.

"A ty nejdeš?" nadvihol obočie.

"Potrebujem si ešte niečo vybaviť. Nič ti nezmizne," plynule prešla k tykaniu a s tresla mu dverami pred očami. Bol to naozaj dobrý pocit, musela sa až usmiať. Pozrela sa na veľké hodiny v rohu miestnosti - mala ešte pol hodiny. Až potom dvihla pohľad na obrazy.

Albus Dumbledore mal v očiach slzy a usmieval sa. Zamávala mu. Keď prešla pohľadom o niekoľko centimetrov ďalej, Severus Snape mal taký istý prísny výraz, ako počas celých šiestich rokov, čo ju učil.

"Nemrač sa, ešte žijem," prekrútila očami a donútila sa usmiať.

"Zatiaľ," prikývol.

"Bez tohto by som tu už pravdepodobne nebola a to by si nechcel, nie?" prstom ukázala na Znamenie Zla. "Dokonca som prežila dnešné sedenie rádu, kde to zistili. Bojím sa zajtrajška, ale ostatne, to je môj najvernejší pocit posledných dní," hovorila ticho, pre istotu.

"Povedala si im to sama? Ako reagovali?"

"George to už odniekiaľ vedel. Nie, nepýtaj sa ma, ja neviem odkiaľ. A ostatný nemali veľmi čas reagovať, volal ma," vzdychla si. "Nikdy si nepovedal, aké je to únavné, stále si kontrolovať myseľ, vyberať správne slová, neukazovať emócie, zmeniť sa...a chýba mi starý život," trpko poznamenala. Opäť prikývol.

"Dobrovoľne si ničíš život. A vraj odvaha," škaredo sa pozrel smerom k Dumbledorovi. Hermiona prekrútila oči, bolo jej však jasné, že sa o nej museli rozprávať minimálne vtedy, keď pred dvoma týždňami odišla.

"Už bola nejaká...úloha?" spýtal sa opatrne keď sa neozývala. Odpoveď už poznal, nedali sa prepočuť nie veľmi tiché rozhovory súrodencov Carrowovcov.

"Áno," prikývla a bolestivo si vzdychla, "a nenávidím sa za to."

"Slizolinská práca je pre rodenú Chrabromilčanku ťažká," uškrnul sa a ona nad ním s nadvihnutým obočím pokrútila hlavou.

"Myslím, že pre každého by bolo ťažké pozmeniť Arturovu pamäť, nechtiac mu predtým spôsobiť otras mozgu a niekoho zabiť," snažila sa, aby jej do hlasu nevstúpili žiadne emócie.

"Koho?"

"To je už teraz jedno. Nerada na to myslím, svedomie na mňa kričí príliš nahlas," vzdychla si a pozrela na hodinky. Už len desať minút.

"Musím už ísť, čakajú ma. Dokonca mám vybavené garde, ktoré mi ničí všetky pozostatky spoločenského života.," prekrútila očami. "Prídem čo najskôr. Sľubujem," smutne sa usmiala, tak, ako v poslednej dobe stále. Dívali si do očí a keď sa nikto nemal k slovu, otočila sa a otvorila dvere k odchodu.

"Som rád, že žiješ," začula ešte tiché slová pri otváraní dverí. Na pár sekúnd zastala, zahnala slzy, ktoré sa jej z ničoho nič nahrnuli do očí a odišla. Smutná, no s príjemným teplom pri srdci.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 9. srpna 2011 v 0:27 | Reagovat

Ninko, zdá se mi to, nebo už tady tahle kapitola jednou (možná omylem) byla? :D jsem si totiž téměř stoprocentně jistá, že už jsem ji četla :-) a stejně jako předtím se mi líbila - nejraději mám asi rozhovory Hermiony a Severusova obrazu. Já prostě toho Seva musím zbožňovat, i když visí na stěně ve starém rámu :D mimochodem, už mě dost zajímá, jak to George zjistil, doufám, že to brzy poodhalíš :-)

2 Ninka Ninka | Web | 9. srpna 2011 v 0:38 | Reagovat

Je možné, že som raz skopírovala zlú kapitolu, ale teraz som si istá, že sú všetky tak, ako byť majú :-) Ďalšia kapitola bude krátky flashback, čiže sa opäť objaví Severus :-D Na Georga si možno ešte chvíľu počkáš, ale bude to :-)

3 Katherine Katherine | Web | 9. srpna 2011 v 0:39 | Reagovat

Aspoň jsem si to mohla přečíst s předstihem, rozhodně si nestěžuju :D Áááh, na Severuse se samozřejmě moc těším :-)

4 Valli Valli | 10. srpna 2011 v 13:32 | Reagovat

Uff nemůžu se dočkat dalšího dílu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama