Spomienky Lily Evansovej

6. srpna 2011 v 15:44 | Ninka |  Jednorázovky

Názov: Spomienky Lily Evansovej
Žáner: Romantické/Songfic
Postavy: Severs Snape, Lily Evansová
Pieseň: Adele - Love song (Tu, otvorí sa v novom okne)




Závesy boli zatiahnuté, lampy nesvietili a v obývačke bolo príliš veľké šero na to, že bolo len niečo po desiatej ráno. Počasie presne vyjadrovalo pocity jediného človeka v dome - dážď neprestával padať už dva dni, vietor sa dvíhal v nepravidelných intervaloch a sem-tam ľudí postrašili aj blesky a nepríjemné hromy.

Smútok v dome bol priam hmatateľný.

Lily sedela opretá v tmavočervenom kresle s kolenami skrčenými a v ruke držala pohárik s džúsom, do ktorého si vliala trochu vodky. Nechcela sa opiť hneď zrána, vlastne vôbec, ale potrebovala niečo na otupenie zmyslov. Župan bol hodený na zemi vedľa nej. Inokedy v krbe tancovali plamene, no tentokrát bol tichý a chladný.

Jediný zvuk v dome vychádzal z rádia. Včera večer James naladil nejakú muklovskú stanicu a Lily nemala náladu prejsť tých pár krokov a vypnúť to. V podstate sa jej melódie páčili. Nemusela pri nich aspoň myslieť, boli rýchle a slová nedávali veľký zmysel...až doteraz.

Zavrela oči a v duchu prosila slzy, aby nevychádzali z bezpečia očí. Nechcela text počúvať, nechcela, ale tak veľmi jej pripomínal seba samú...tak ľahko sa jej vybavovali spomienky z ani nie tak dávnej minulosti...

***

Whenever I'm alone with you
you make me feel like I am whole again!



Mysľou sa vrátila o necelé dva roky späť.

Bol skoro koniec školského roka a konečne sa počasie v Rokforte umúdrilo natoľko, že väčšina študentov si dala pokoj od poobedňajšieho trápenia v chladnom hrade a radšej si úlohy preniesli do areálu a učili sa na dekách. Slnko hrialo tak príjemne, že väčšina ľudí to vzdala po pár minútach a radšej sa začali opaľovať. To však nebol Lilyn prípad.

Sedela na deke sama, blízko pri jazere. Habit nechala na internáte a po dlhšom čase si konečne obliekla muklovské šaty - zelené tielko a krátke rifľové nohavice. Čierne žabky mala položené na tráve. V ruke mala skicár a uhlík a niečo veľmi zúrivo kreslila.

Dnes sa prvýkrát v živote vážnejšie pohádala s Jamesom. Akoby ten chalan nemohol pochopiť, že ak sa objíma s inými dievčatami a flirtuje s nimi, vadí jej to. Vadí jej, aj keď sa on sám nechá baliť spolužiačkami, aj keď len na pobavenie. Niekedy Lily neverí, že to s ňou myslí vážne. Čo ak je pre neho len ďalšou zábavkou? Možno si ňou skracuje chvíle, keď nemá rande. U neho a jeho kamarátov si nikdy nemohla byť ničím istá. Dnes prvýkrát zapochybovala a spomenula si na Alishinu radu, aby ho nechala tak, pretože ten chlapec je priveľký frajer a sukničkár. Vraj jej veľmi ľahko môže zlomiť srdce.

Lily bola dievča, ktorej nestačilo len raz za čas povedať "ľúbim ťa" aby bol vzťah v poriadku. Potrebuje viac, potrebuje vidieť snahu, aby si ju udržal, potrebuje aj iné dôkazy ako slová, pretože tie nemusia znamenať nič.

"Čo to kreslíš?" ozval sa vedľa nej zamatový hlas. Ani si nevšimla, kedy prišiel.

"Domov," šepla. Neodvážila sa vravieť viac alebo hlasnejšie, bála sa, že sa hnev zmení na ľútosť, ľútosť na smútok a ona začne plakať.

"O mesiac tam ideme. Snáď nie si smutná kvôli tomu," dvihla k nemu pohľad. Severusove oči sa na ňu milo usmievali a ona ani nevedela prečo, ale oplatila mu to. Na jej pokyn si sadol vedľa nej a ona si uvedomila, že si opiera hlavu o jeho rameno. Ak ju niekto uvidí, hlavne niekto zo Záškodníkov, bude mať problém. Bolo jej to jedno.

"Ani nie. Vždy mi ho pripomenieš."

"Lil nebuď smutná. Vieš, že to bolí aj mňa," povedal tak ticho, že si sama nebola istá, či si to len nevymýšľa. Niekedy naozaj túžila, aby bol James taký, ako Severus. Vždy dokázal vyčítať, akú má náladu a podľa toho sa aj chovať. Aj oni sa hádali a dokonca sa niekedy tvárili, že sa nepoznajú, majú dosť rozdielne povahy a hlavne názory, ale Lily sa pri ňom vždy cítila, že sa nemusí na nič hrať, nijako pretvarovať a hlavne, že nech urobí čokoľvek, stále ju bude mať rád.

Chrbtom ruky si utrela jedinú slzu, ktorej dovolila ujsť z očí a vlepila Severusovu vďačnú pusu na líce.

***

Whenever I'm alone with you
you make me feel like I am young again!


Ležala v tráve pod starou vŕbou neďaleko jej domu. Už sa stmievalo, ale ani jednému to nevadilo - ich rodičia si už zvykli na neskoré príchody, keď boli spolu a bolo ťažké sa lúčiť.

"Severus? Petunia sa na teba zase sťažovala a rodičia jej to začínajú veriť," posťažovala sa so zamračenou tvárou. Práve obaja skončili prvý ročník Rokfortskej strednej školy čarodejníckej a keď Lily celé dni rozprávala rodičom všetky detaily celého roku, Petúnia začala opäť žiarliť. Dokonca jej dnes ráno vykričala, aká bola šťastná, kým bývala sama s rodičmi a jediné, čo jej Lily pripomínalo boli občasné listy, ktoré ju rodičia donútili čítať. Vtedy to už mladá čarodejnica nevydržala s plačom sa rozbehla preč - na jediné miesto, kde mala vždy pokoj. K jazeru.

"A ty jej veríš?" chlapec vedľa nej si sadol a zadíval sa do jej zelených očí.

"Samozrejme, že nie. Ja ťa poznám," pokrútila hlavou.

"Tak potom prečo si dnes plakala?" jeho tvár nadobudla istú vážnosť. Lilyne ruky automaticky vystrelili k očiam. Myslela si, že to už nevidno, že sa ona aj jej tvár dostatočne upokojili, kým Severus prišiel...zjavne je všímavejší, ako ona sama. A odraz v jazere nie je najspoľahlivejší.

"Je to moja sestra a nemá ma rada. A bojím sa, že mi zakážu sa s tebou kamarátiť," nemalo zmysel mu klamať. Nasilu sa pousmiala.

"Nezakážu," povedal tak sebavedomo, až sa jej zachcelo veriť. Rýchlo sa postavila a ťahala na nohy aj jeho.

"Rozhojdáš ma?" ukázala na neďaleké ihrisko, kde bola namiesto hojdačky stará pneumatika na lane, ale im to neprekážalo.

"Že váhaš," rozbehli sa. Po problémoch nezostali ani stopy.


Každým tónom, každým slovom piesne mala pocit, akoby strácala kúsok seba samej. Nemala však to srdce ani silu postaviť sa, rádio vypnúť a opäť sa s chuťou pustiť do života ako po iné dni. Pohľad jej tentokrát zamieril ku knižnici, špeciálne ku muklovskej knihe "14 000 dôvodov, prečo byť šťastná". Vohnala jej do mysle ďalšiu spomienku.

***

Whenever I'm alone with you
you make me feel like I am fun again!


"Daj mi to!" zo všetkých síl sa snažila pôsobiť výhražne, ale široký úsmev na tvári jej k tomu ani najmenej nepomáhal. Bola zima, práve prestalo snežiť a utekať za Severusom v hrubom kabáte, pod ktorým bolo ešte niekoľko vrstiev oblečenia sa jej vrcholne nechcelo.

"Príď si po to," provokatívne na ňu žmurkol a ona myslela, že vybuchne. Tomu Slizolinčanovi zjavne robilo radosť ničiť ju.

"Toto budeš ľutovať! Snape!" bol už od nej dosť ďaleko, nebola si istá, či ju vôbec počuje. Boli na konci Rokvillu, blízko už nebolo nič len les a plot, cez ktorý bolo vidieť Škriekajúcu búdu. Lily sa po snehu šmýkalo a na mierne vysokých opätkoch sa rovnováha udržiavala ťažšie, ako by chcela.

"Naozaj? To som zvedavý, ako ma mierumilovná Lily potrestá," vrátil jej to, keď sa k nemu priblížila na päť metrov. Ešte stále v ruke držal veľkú starostlivo zabalenú krabicu plnú sladkostí z Medových labiek. Tešila sa tam už mesiac, predchádzajúci výlet musela vynechať kvôli chrípke a teraz, keď konečne má to, čo chcela, on jej to jednoducho ukradne! Život nie je fér.

"Možno by som sa mohla niečo priučiť od tvojich priateľov," v očiach sa jej nebezpečne blyslo. Nemyslela to vážne a on to vedel, preto nedal na sebe vedieť, ako sa ho to dotklo.

"No iste, ešte ich zbalíš a klesne im ego, že sa zaplietli s Chrabromilčankou," opäť pred ňou ušiel pár krokov, keď ho začala dobiehať.

"Konečne zistia, čo je dobré," koketne pohodila hlavou a žmurkla na neho tak, ako žmurkala na každého, kto sa jej páčil. Na chvíľu ostal ako paralyzovaný, čo využila, ibaže on si to všimol veľmi rýchlo a prebehol za najbližší strom.

"Nechápem, akoto, že nie si v Slizoline. Máš hrozné úmysly."

"Severus, no tak, tieto topánky a to tempo k sebe idú asi tak, ako Chrabromil k Slizolinu, nenič ma už," zmenila taktiku - možno keď bude milá, zľutuje sa nad ňou ako sa to už toľkokrát za tie roky stalo.

"Ale veď nám to klape, nemyslíš?" zboku sa o trom oprel a nechal ju, nech príde k nemu. Tá naháňačka prestala baviť už aj jeho, svoj cieľ splnil tak či tak - po dlhšom čase boli sami.

"Možno niekedy. Práve teraz by som najradšej odišla, ale máš niečo, čo je moje," pokrčila plecami.

"Dáš si čokoládu?" zatriasol pred ňou krabičkou. Chcel si byť naozaj istý, že neodíde.

"Ešte provokuj. Daj sem," zamračená rázne vykročila k nemu, odhodlaná vziať si čo je jej a odísť. Nech ho trošku potrápi, len chvíľku sa bude hrať na urazenú. Nedokáže sa na neho hnevať dlho, je to možno jediný človek, ktorý vie, ako na ňu.

"A čo za to?" pomaly nadvihol obočie. Chýbali jej k nemu už len necelé dva kroky, keď sa pošmykla na ľade, ktorý si ani jeden z nich nevšimol, stratila rovnováhu a ani nevedela ako, ale padala dozadu. Jediné, na čo dokázala v tom momente myslieť bolo, či je tvrdý ľad aj tam, kde dopadne. Psychicky sa už prichystala na bolesť chrbta, keď ju odrazu chytili nejaké ruky a prudko s ňou trhli do druhej strany. Namiesto toho, aby dopadla na zem, celým telom sa opierala o to Severusove, ktorý, nebyť stromu za ním, by ležal na zemi namiesto nej. Jednou rukou ju objímal okolo pása, druhou ju držal za ruku. Obaja boli ticho, tváre len pár centimetrov od seba.

"A čo za toto?" povedal ticho. Cítila jeho dych na tvári. Mozog akoby z tepla jeho tela prestal fungovať a ona zmenšila priestor medzi ich perami na minimum. Chvíľu sa rozhodovala, či je to dobrý nápad, alebo nie - samozrejme, že nie, je to kamarát a toto môže všetko zničiť! Ale jej to bolo jedno. Vždy jej niekto hovoril, nech žije prítomnosťou.

Pobozkala ho. Bol to krátky, jemný a priam až nesmelý bozk, ale pre oboch niečo znamenal. Keď otvorila oči, díval sa na ňu s otázkou v očiach. Sklonila pohľad, nevedela odpoveď. Proste sa to stalo a nebolo by dobré to opakovať. Vedela to, ale bála sa vysloviť to nahlas.

Odstúpila od neho, ale stále sa držali za ruky. Pousmiala sa - ani vo sne by ju nenapadlo, že takto sa bude deň vyvíjať.

"Spokojný s cenou?" šepla potichu, kým brala krabicu zo zeme.

"Nadmieru," prikývol. "Čo chceš teraz robiť?" zmätene sa obzeral okolo seba. Toto nečakal a netušil, ako sa teraz zachovať. Vo vnútri skákal od radosti niekoľko metrov, ale nesmel to dať najavo. Podľa jej chovania nešlo o nič svetoborné - usmievala sa presne tak, ako inokedy, nič to pre ňu neznamenalo...ale tieto myšlienky nesmeli skaziť jeho...ich deň.

"Kúpiť si nové topánky," zasmiala sa a potiahla ho za ruku späť, smerom k Rokville. Na tvári sa objavil úsmev aj jemu.

***

Whenever I'm alone with you
you make me feel like I am free again!



Bol príjemný, skoro až horúci letný večer, druhý týždeň po skončení siedmeho ročníka na Rokforte. Lily sedela v prútenom kresle na verande a "bavila" sa zdravením okoloidúcich a počítaním hviezd. Vedľa nej na zemi ležala kniha, ktorej čítanie vzdala už po pár stranách. Minuli sa jej činnosti, ktorými myslela, že oklame čas.

Hnevalo ju, že je piatok večer, ale James ju nikam nepozval. A keby len nepozval, on sa jej celé štyri dni ani neozval! A ona, Dora bláznivá, sa kvôli nemu trápila. Chýbal jej a bála sa, že ona jemu nie. Žiarlila na všetkých v jeho blízkosti...už sa nemohla dočkať stredy, kedy majú ísť spolu na dovolenku do Španielska.

"A dosť," šepla do ticha a vyskočila na nohy. Čo najrýchlejšie prešla do izby, nahodila na seba to najlepšie, čo našla - jednoduché čierne šaty tesne nad kolená, s ramienkom cez jedno rameno. Nezabudla k nim dopasovať jednoduché čierne lodičky na vysokých opätkoch a malú kabelku rovnakej farby. Vlasy si vyčesala do vysokého konského chvosta a požičala si sestrine náušnice v tvare listu. Po jemnom nalíčení sa na seba zadívala do zrkadla a bola si istá, že dnes môže James ľutovať, že s ňou nie je.

Tak rýchlo, ako jej to opätky dovoľovali vybehla z domu, rodičom len oznámila, že ide von, a náhlila sa k jednému z neďalekých domov.

Keď jej Severus otvoril, zabudol na slušné správanie a pár sekúnd sa na ňu díval s otvorenými ústami. Žiarivo sa na neho usmiala a keď jej to už začalo byť trošku nepríjemné, jemne ho poklepala po sánke. To ho prebudilo, ale stále mal zreničky dosť rozšírené.

"Prepáč. Deje sa niečo?" snažil sa o neformálny tón, ale veľmi mu to nešlo. Vzala mu dych...a keď sa nad tým Lily zamyslela, asi jej šlo presne o toto.

"Poď do muklovského Londýna. Nechcem už sedieť doma a čakať, kým sa James ozve. Zľutuješ sa nado mnou? Ak nie, pôjdem tam tak či tak, aj keby som tam mala byť sama," nemusela to dodávať, určite by s ňou šiel hocikam aj bez vyhrážok.

"Sama nejdeš, musí na teba niekto dávať pozor nie? Hlavne dnes," rukou ukázal na jej vzhľad a ona sa zas zapýrila.

"Poď nájdeme niečo sexy aj pre teba," skôr, ako ju stihol zastaviť, už mierila do jeho izby, niečo živo diskutujúc s jeho matkou.


O pár minút už obaja kráčali po londýnskom SoHo a Lily sa nevedela prestať usmievať. Vyzerali spolu úžasne - po krátkom presviedčaní sa jej podarilo Severusa donútiť obliecť si obyčajnú bielu košeľu s krátkym rukávom a jemnými zvislými tmavými pásikmi, čierne rifle a botasky. Nanútila mu aj hodinky a skoro ho presvedčila aj na uvoľnenú kravatu, ale nemohli nájsť nič dostatočnej dĺžky.

Po niekoľkých desiatkach minút, čo sa len tak prechádzali Londýnom, kým nenašli ten správny bar, začala Lily žiarliť. Väčšina žien a dievčat, ktoré okolo nich prechádzali sa na Severusa dívali so záujmom. Netušila, že on sa cíti rovnako - žiaden muž si nenechal újsť pohľad na jeho spoločníčku.

"Nieže ma tu necháš a odídeš s nejakou umelou blondínou," smiala sa pri vstupe do baru v celkom vychytenej časti.

"Neboj sa, nenechám takú krásnu slečnu samu," skôr, ako si to uvedomili, ich prsty sa preplietli a celú noc neboli od seba ďalej, ako pár centimetrov.

Lily na niekoľko hodín zabudla, že nejaký James vôbec existuje.

***

Whenever I'm alone with you
you make me feel like I am clean again!


Dotieravé ranné slnko donútilo Lily precitnúť zo snov a zakryť si tvár rukami. Vzdychla si - ešte ani zďaleka nebola dostatočne oddýchnutá.

"Ránko," prihovoril sa jej tichý hlas. Nejaká časť jej mozgu si spomenula na včerajšok a okolnosti, prečo slnko svieti inak, ako zvyčajne. Labužnícky sa usmiala a trošku začervenala.

"Ahoj. Koľko je hodín?" nechcelo sa jej otvárať oči, prehodila si prikrývku cez hlavu a dúfala, že sa vzduch neminie veľmi rýchlo.

"Ešte spi, nie je ani osem," pootvorila oči. Už nezaspí. Veľmi pomaly sa opäť vymotala spod perín a jedným okom sa pozrela na Severusa. Ležal otočený k nej so zavretými očami. Neprekvapila ho, keď sa k nemu pritúlila, jednoducho si jednu ruku prehodil cez ňu. Prstami jej jemne prechádzal po chrbte.

"Čo sme to urobili?" šepla s úsmevom. Cítila sa dobre, nedokázala byť vážna, aj keď to tak možno vyznelo.

"Ľutuješ?"

"Vôbec nie," odpovedala bez rozmýšľania. Bola to pravda.

"Tak potom prečo sa pýtaš?" pobozkal ju do vlasov.

"Lebo neviem, ako to bude ďalej," zatvorila oči. Na chvíľu sa jeho ruka zastavila.

"Je to na tebe," nemal v hlase ani štipku emócii a to ju vystrašilo.

"Nechajme to dnes tak. James to nezistí, ja nemám výčitky svedomia a ty..." nevedela narýchlo vymyslieť nič, čo by ho vystihovalo. Nebola zvyknutá na takéto úlety.

"A ja som šťastný," šepol. Lily trochu prekvapene otvorila oči a zadívala sa do tých jeho. Málokedy hovoril o svojich pocitoch. Pobozkala ho so všetkou tou láskou, ktorú za tie roky cítila.

***
However far away, I will always love you
However long I stay, I will always love you
Whatever words I say, I will always love you
I will always love you!

Ak by chcela, dokázala by spomínať mnoho a mnoho ďalších hodín. Zažili spolu toľko krásnych chvíľ, toľkokrát bol jediným človekom, ktorý pri nej vždy stál a mal ju rád nech sa deje čokoľvek. Toľkokrát pri ňom dokázala zabudnúť na všetky problémy a myslieť len na prítomnosť, na jeho prítomnosť. Všetky tie maličké krôčiky, vývoj ich vzťahu - veľmi tajného vzťahu - ju dokázali rozosmiať a rozplakať zároveň. Hádali sa, ale nikdy nedokázali nechať toho druhého tak, vždy našli riešenie - aj keď častokrát úplnou náhodou.

Boli priatelia, rivali, milenci aj cudzinci. Ani jeden sa v tom druhom nedokázal dokonale vyznať, ale poznali sa ako vlastnú dlaň. Boli plní protikladov a práve to ich tak veľmi spájalo.

Severus Snape bol človek, ktorého ľúbila. Každá jeho zlá vlastnosť bola zmazaná desiatimi dobrými. Lily bola jediným človekom, ktorého si on kedy vpustil do svojho života a práve preto robila všetko, aby ho nesklamala. Aby bol stále tým človekom, ktorý ju nikdy neopustí.

Napriek tomu ho sklamala už pred rokmi - keď mu oznámila, že chodí s Jamesom Potterom. Ale aj napriek tomu pri nej ostal a choval sa tak, ako pred tým. Ľúbila ho za to, že ju nesúdil. Ďalšiu ranu mu uštedrila, keď mu pred dvoma mesiacmi ukázala prekrásny snubný prsteň. Vtedy sa dokázal len nemo dívať do ohňa v obývačke a ona so slzami v očiach vybehla z jeho domu. Keď sa jej James pýtal, čo sa stalo, povedala len, že sa pohádala s kamarátkou. Uveril.

Dnes plakala, pretože sa bála, že ho už neuvidí. Dva mesiace sa jej vyhýbal a neodpovedal ani na listy, ani sa neukázal, keď prišla na návštevu.


Odrazu si veľmi rýchlo a drsne začala zotierať slzy z tváre. Nesmie plakať, už nie. Ľúbi Severusa Snapea, to je pravda, ale James Potter bol človek, ktorého milovala, bol to muž jej života. Ak ju ľúbi aj Severus, nechá ju tak aj za cenu, že nebude s ním. Zajtra sa stane Potterovou a nikto a nič jej to nesmie pokaziť. Nech sa stane čokoľvek, jej manžel už bude navždy s ňou a spolu zvládnu všetko.



I'll always love you
I'll always love you
Cause I love you!

A/N: Kto si nevie predstaviť Lilyne šaty, tak tu sú :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katkaklem Katkaklem | Web | 6. srpna 2011 v 16:23 | Reagovat

Nezdá se mi to vůči Severusovi příliš ohleduplné! Potter se jí začátkem vyhýbal a ona si ho vezme?! Severus je něžnější a Lili miloval tak i tak a dal by zřejmě vše za to, aby mohl být s ní! A Potter? (nemám ho moc v lásce) Potter si flirtuje s jinými. Ale musím naprosto pochválit, dokonale se mi tato povídka četla. Máš na to talent :-) Jen tak dále :-))

2 Ninka Ninka | Web | 6. srpna 2011 v 16:26 | Reagovat

Nechcem byť zlá, ale tiež nemám Jamesa veľmi rada :-D Ibaže vo vzťahu medzi Lily a Severusom sa držím toho, že síce mohli spolu niečo mať, priateliť sa, ale Lily si nakoniec Jamesa vezme. Bez toho by neexistoval Harry a neboli by tu príbehy o ňom a jeho kamarátoch :-)
A ďakujem :-))

3 Katherine Katherine | Web | 6. srpna 2011 v 18:26 | Reagovat

Krásné :-) ale musím se připojit ke Katkaklem, takhle vypadá Lilyino rozhodnutí téměř nepochopitelné, na jedné straně oddaný a milující Severus a na té druhé arogantní a dost možná i záletný James. Ale nejspíš to tak vidím i díky tomu, že jsem na Jamese fakt vysazená :D je to moc pekně napsané :-)

4 Katkaklem Katkaklem | Web | 6. srpna 2011 v 18:33 | Reagovat

Ninka: Jistě to je také fakt, ale v mých představách je pořád jen Severus a Lily (popř. Severus a Hermiona), ale Severusovi bych přála to nejlepší a pro něj Lily nejlepší byla! Škoda, že nebyla s ním! Myslím i ve filmu :-(
A vůbec by mi nevadilo, kdyby Harry vymyzel... :-D Toho také nemám moc v oblibě :-)

Katherine: Já jsem vysazená na celou Potterovic rodinu, kromě Lily (ta se do jejich života dostala až déle :-D )... ta se mi zdá v pohodě, i když ublížela Severusovi.

5 Katherine Katherine | Web | 6. srpna 2011 v 18:49 | Reagovat

Mně vadí z jejich rodiny jen James, Harryho sice nemiluju, ale ani proti němu nic nemám :-) ale Jamesovi a Siriusovi nemůžu odpustit, jak se chovali k Sevovi. Až teď mi došlo, že mezi ně tak nějak nepočítám Lupina, připadá mi, že ten měl určitě rozum i když byl mladý, ani krysu, toho totiž považuju na neschopného pitomce a nesnáším ho z jiných důvodů :D

6 Ninka Ninka | Web | 6. srpna 2011 v 18:54 | Reagovat

Ste zlé na nich :-D Všetci mali svoje pre a proti, ale súhlasím, Jamesa nemusím, o Harrym nepíšem, Sirius je jedna z mojich obľúbených postáv (ale až po skončení školy, tiež ho neznášam za to, čo robil Severusovi), Lupina mám rada pretože si toho vytrpel už dosť a Petra...jeho ako záškodníka v podstate ani neberiem :-D

7 Katherine Katherine | Web | 6. srpna 2011 v 19:20 | Reagovat

Právě :D Peter byl spíš něco jako jejich ocásek :D ale Lupina mám taky ráda, jeho i Tonksové byla škoda

8 Katkaklem Katkaklem | Web | 6. srpna 2011 v 19:26 | Reagovat

Lupin je super... :-) :-)

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. ledna 2012 v 21:35 | Reagovat

Ja mám síce rada aj Jamesa aj Lily, aj Jamesa & Lily spolu :-D, ale poviedka sa mi veľmi páčila... :-) Krásny štýl písania ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama